Kde sa nabrala camera obscura?

27 apríla, 2020

Ešte stále si myslíte, že ku vzniku fotografie potrebujete objektív, clonu, či stlačenie spúšte? Zábery zo zariadení omnoho jednoduchších ako fotoaparáty vznikajú už celé stáročia.

S princípom vytvárania obrazu pomocou malej dierky, bližšie vysvetlenom v tomto článku, sa môžeme bežne stretnúť v prírode a tak niet divu, že jeho najstarší dochovaný popis pochádza už z 5. storočia pred našim letopočtom. Ako prví s dierkovou komorou prišli zrejme Číňania, odkiaľ tento popis pochádza. Vo štvrtom storočí pred našim letopočtom sa zase Aristoteles na západnej pologuli pýta, prečo slnečné svetlo prechádzajúce štvoruholníkovým otvorom, trebárs medzerou v prútenom predmete, nevytvára hranatý, ale guľatý obraz a prečo obraz zatmenia slnka prechádzajúci cez sito, listy stromu či medzery krížom cez seba položených prstov vytvárajú na zemi kosáčik. Odpovede sa však bohužiaľ nedočkal.

V Arabskom svete sa camerou obscurou zaoberal fyzik a matematik Abu Ali al-Hasan, inak známy ako Alhazen, a to v 10. storočí n.l. Ten študuje prevrátený obraz vytvorený malou dierkou a poukazuje na priamočiare šírenie svetla. Stredovek priniesol ďalšie objavy, čo sa camery obscury týka – rukopis Codex atlanticus približne z roku 1485, ktorého autorom nie je nikto iný ako slávny taliansky umelec a vynálezca Leonardo da Vinci, obsahuje prvý podrobný popis dierkovej komory, da Vincimu slúžiacej ako pomôcka pri štúdiu perspektívy.  

(Abu Ali al-Hasan, inak známy ako Alhazen a jeho camera obscura)

Najprv bola dierková komora skutočnou miestnosťou, kde sa obraz premietal na stenu otvorom v protiľahlej stene. Vtedajší ľudia ju používali na pozorovanie zatmenia slnka a na skúmanie zákonov zobrazovania. Neskôr sa pretransformovala na prenosný prístroj a bola zdokonalená spojnou šošovkou. Takto inovovaný prístroj slúžil ako kresličská pomôcka a taktiež sa stal základom konštrukcie prvých fotoaparátov. Neskôr našla camera obscura svoje uplatnenie i v modernej vede – v polovici 20. storočia vedci zistili, že ju možno použiť na fotografovanie RTG žiarenia a gama lúčov, ktoré sú bežným objektívom nezachytiteľné, pretože ich absorbuje.

Tento objav sa zaslúžil o to, že sa dierková komora dostala i do vesmíru. Prvá fotografia týmto prístrojom bola zhotovená Škótom sirom Davidom Brewsterom v polovici 19. storočia, vo fotografii sa však viac presadila až koncom 19. storočia, kedy bola vyzdvihovaná jej mäkšia kresba oproti dokonalým, ostro kresliacim objektívom. Neskôr nastáva jej temnejšie obdobie, to sa končí v 60. rokoch minulého storočia, kedy sa k nej vrátilo pár umelcov – začali s ňou experimentovať a vzbudili tak o ňu záujem, ktorý našťastie trvá doteraz.

(Československý papierový fotoaparát Dirkon, ktorého vystrihovačka vyšla v roku 1979 v časopise ABC mladých techniků a přírodovědců. Stiahnuť si ju môžete TU.)